Mnohé politické strany verbujú voličov prísľubmi reformy a sfunkčnenia dôchodkového systému, zdravotného systému a mnohými ďalšími príťažlivými myšlienkami. Príťažlivými však hlavne z toho dôvodu, že naša krajina žila 40 rokov pod nadvládou režimu, ktorému naša závislosť na jeho službách plne vyhovovala.
Preto keď si dnes ľudia predstavia systém, ktorý je iný, čiže neobsahuje to, čo dnes nazývame sociálnym štátom, majú pocit, že čokoľvek iné povedie k humanitárnej katastrofe. Pritom jestvujú krajiny, ktoré nemajú náš európsky model sociálneho štátu, a fungujú v mnohom dokonca lepšie než náš sociálny štát.
Pokračujeme po od počiatku chybnej ceste
Pohrobkovia a odchovanci boľševického režimu tak pokračujú presne v tých chybách, ktoré vykonali zakladatelia týchto režimov. Akákoľvek snaha o redukciu zásahov štátu do súkromného života ľudí, redukcia výdavkov štátu a presun kompetencií do súkromného sektora, vedie k výkrikom obáv. A je to pochopiteľné, veď mnohí majú v živej pamäti divokú privatizáciu a oligarchické štruktúry, ktoré v jej dôsledku vznikli.
Áno je nutné rozbiť tieto štruktúry a je nutné nastoliť v krajine skutočne slobodné trhové hospodárstvo. Na to však musíme štátny aparát masívne zmenšiť. Súčasťou tohto zmenšovania musí byť aj prestavba dôchodkového systému.
Štátny dôchodok nie je zlý nápad sám o sebe
Štátny systém dôchodkov sám o sebe nie je zlým konceptom, bol však postavený na vratkých a iluzórnych základoch. Mnohí sa divia, prečo dôchodky nerastú, keď sa ekonomike a ľuďom darí. A tiež sa divia, prečo dôchodky nerastú, napriek tomu že sa neustále zvyšujú odvody a dane.
Čo my ponúkame ako riešenie sme popísali na iných miestach. Tu chceme predstaviť našim čitateľom, kde vidíme koreň problému. Možno potom bude pochopiteľnejší náš prístup k riešeniu.
V čom je problém s dôchodkami?
Aby sme zistili, v čom tkvie skutočný problém štátnych dôchodkov, musíme sa vrátiťn a ich počiatok. Tieto štátne programy boli zavedené veľmi nepredvídavým spôsobom. Prosto boli uznesené potrebné zákony a systém bol na svete. Pridala sa daň, trochu sa navýšili ostatné dane, dúfajúc, že tým bude pokrytý tento systém.
Ako to však býva, politici vtedajšej doby, keď aj s dobrým úmyslom, sa prerátali. Prví dôchodci totiž do dôchodkového systému nevplatili ani len rok potrebnej sumy a dostali vyplatený dôchodok, akoby pracovali a platili tento systém celý svoj aktívny život. Že to poviedlo k dlhu, je jasné. Hlavne ak vezmeme do úvahy, že nebol prispôsobený adekvátne celý systém daní a odvodov.
A tu tkvie kameň úrazu. Tento dlh nikdy nebol dorovnaný a nikdy nebol splatený. Len rastie a rastie. Každá ďalšia generácia vplácala do dôchodkového systému, v ktorom napriek tomu bolo čoraz menej peňazí. A dnes sme v situácii, kedy dôchodkový systém pozostáva takmer výlučne z dlhu, ak nie úplne. Presne to vedia len politici tam hore, ktorí neustále tlačia na zvyšovanie odvodov.
V každom prípade, dnes pracujúci nevplácajú do dôchodkového systému, aby im tieto peniaze boli vyplácané keď nastúpia na dôchodok. Namiesto toho platia dôchodky súčasným dôchodcom a dlh vytvorený dôchodkami pre predkov.
S rastúcim vekom dožívania a demografickou zmenou sa tento problém len a len prehlbuje.
Na záver
Súčasný dôchodkový systém je neudržateľný bez neustáleho zadlžovania a zvyšovania daní a odvodov a jeho úplná prestavba je každým dňom väčšou nutnosťou.
Musíme byť preto veľmi skeptickí voči akejkoľvek politickej strane, ktorá sľubuje sociálny štát, nech už k tomu pridávajú akýkoľvek prívlastok. Väčšinou totiž značí pokračovanie v doterajšej dôchodkovej politike a zadlžovaní a klamaní budúcich generácií.
Komentovať
Buďte prvý komentujúci!