Objavila sa správa, že vojaci OSSR sa budú presúvať spolu s ďalimi zložkami v rámci NATO, do Pobaltia. Tam budú umiestnení na pohraničí s Ruskou federáciou. Sama o sebe je táto správa neveľmi zaujímavá.
Sme členskou krajinou NATO a z tejto medzinárodnej dohody nám vyplývajú určité záväzky. Vzťahy medzi Ruskou federáciou a USA, ako aj EÚ; sa v poslednom období opäť rapídne zhoršujú.
Pri pohľade na túto situáciou, vojenské presuny nie sú ničím zvláštnym ani neočakávaným. Západ a východ po desaťročiach opäť napínajú svaly na „domácej“ pôde. Zástupné vojny na blízkom východe zdá sa, že už nepostačujú.
Využijeme však príležitosť, ktorá sa touto správou opäť raz naskytá a pozrieme sa do mysle ľudí, ktorí sa označujú za vlastencov, patriotov, národovcov, nacionalistov. Pretože v našej krajine sa pri takýchto správach deje zvláštna vec a totiž, že ľudia označujúci sa za jedno z horeuvedných, si vyberajú stranu v konflikte, ktorý sa nás týka len okrajovo.
Slovenský internet sa v takýchto chvíľach napĺňa niekoľkými typmi reakcií na strane nacionalistov, ktorých obsah možno zhrnúť nasledovne:
- Rusko vs. USA, agresorom sú výlučne USA
- konšpirácia večného dejinného poštvávania Slovanov proti vlastným
- dehonestovanie OSSR
- NATO ako zločinecká organizácia, z ktorej je nutné okamžite vystúpiť
Rusko vs. USA, agresorom sú výlučne USA
Mnohé z tohto prvého argumentu je možné vysvetliť pomerne jednoducho. Slováci si mýlia Sovietsky zväz, Ruskú federáciu a Rusov ako etnickú skupinu v Ruskej federácii. Dejinná rivalita medzi Ruskou federáciou a USA sa však tiahne už veľmi dlho, jej počiatky možno hľadať už v období revolúcie v Rusku, kedy bol nastolený boľševický režim, ktorý stál následne počas desaťročí svojej existencie milióny životov.
A niet divu, že táto rivalita pokračuje dodnes, keď po páde Sovietskeho zväzu, jeho striktne indoktrinované elity ostali na svojom mieste. Rovnako ako u nás, komunisti prezliekli kabáty a zneužívajú demokratický režim, ktorý im dáva dokonca viac voľnosti, než kedy mali vo svojom vlastnom.
Že by USA boli výlučným agresorom môže povedať s čistým svedomím len niekto, kto má výrazné antipatie k tejto krajine a zároveň výrazné sympatie k Ruskej federácii, ale aj k jej boľševickému predchodcovi. Alebo nemá absolútne žiadne znalosti z dejín.
My medzi Ruskou federáciou a USA nevidíme žiaden zásadný rozdiel. Sú to dve krajiny, ktoré si udržiavajú svoj štatút veľmoci vo vzájomnom súperení. Zároveň majú pokrivené hospodárske systémy so pseudoslobodným trhom, ktoré prenášajú aj na krajiny s nimi spolčené (či už dobrovoľne, alebo nie).
Dve krajiny, ovládané vojensko-hospodárskou mašinériou a dominované nadnárodnými korporáciami respektíve oligarchami bez akejkoľvek vernosti voči čomukoľvek inému než vlastnému bankovému účtu.
Slovania, večné obete štváčov zvonku
Vychádzajúc z panslavistického ošiaľu, ktorý nebol cudzí ani Štúrovcom, slovenskí nacionalisti tvrdia, že Ruská federácia je veľký medveď, ktorý ako jediný chráni záujmy Slovanov vo svete. V jednom dychu tak odmietajú akýkoľvek boj proti Ruskej federácii.
V rámci tejto utopickej predstavy jednotného slovanského frontu je rozšírená aj myšlienka, že vlastne akákoľvek bratovražedná vojna medzi Slovanmi, je výsledkom vonkajšej manipulácie a nevychádza z vôle samotých Slovanov. Že je to nepravda, najlepšie ilustruje bratovražedná balkánska vojna. Takisto „nároky“ Poľska na územia Slovenska a Ukrajiny. Nehovoriac o najnovšom bratovražednom konflikte na Donbase.
Dehonestovanie OSSR
Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Už to je hanlivý názov, pre masívne zredukované vojsko našej krajiny. Čo by tu malo byť podľa nás, je v tomto článku nerelevantný, budeme sa tomu venovať v inom článku.
Vojací sú zle vyzbrojení. Naša technika je zastaralá. Aj rozdelenie síl v OSSR je neadekvátne dobe, ba dovolíme si tvrdiť, že aj lokalite akou je Slovensko. To čo sa nazýva OSSR si bohužiaľ nezasluhuje pomenovanie Slovenská armáda. Ale v takom je v súčasnosti stave a s tým zatiaĹ musíme žiť.
Že naše elity dlhodobo zanedbali túto vitálnu časť životaschopnosti každej krajiny, však nie je chybou armády. A dehonestovať jej príslušníkov, je zo strany nacionalistov pre nás priam nepochopiteľné. Akoby sa zabudlo, že armáda prisahá vernosť krajine, nie režimu. Režimy sa menia, ale armáda ostáva, kým jestvuje výsostné územie krajiny. A niekedy aj potom.
A nielenže sú naši vojaci dehonestovaní ako zbabelci, či neschopní bojovníci (čo im isto na morálke nepridáva), nedajbože ako žoldnieri, ešte sa tak deje od tých ľudí, ktorí by ako prví mali stáť za záujmami armády.
Namiesto toho slovenskí nacionalisti dokonca požadujú zastavenie navyšovania financií a zastavenie modernizácie už tak žalostne poddimenzovaných ozbrojených zložiek. Toto je pre nás absolútne nepochopiteľné správanie.
NATO je zločinecká organizácia, z ktorej treba okamžite vystúpiť
Či je tvrdenie z nadpisu pravdivé, alebo nie, je otázkou uhla pohľadu. Na to však treba rozumieť, na čo vznikla a aj ako sa zdeformovala jej štruktúra v priebehu desaťročí.
V krátkosti, NATO vzniklo ako obranný pakt počas existencie Sovietskeho zväzu a s tým spojenej rivality medzi USA a SSSR vo forme Studenej vojny. Súčasťou tohto paktu bol aj určitý záväzok napĺňania minimálnych výdavkov na udržiavanie obranyschopnosti krajín NATO. V tento záväzok však nebol riadne kontrolovaný a väčšinu výdavkov na obranu, aj na naplnenie obranných cieľov ostatných členských krajín prevzali USA na seba. Po skončení Studenej vojny a páde sovietskeho zväzu sa aj Slovensko stalo súčasťou týchto štruktúr. Ani my sme si však neplnili riadne svoje záväzky.
Výsledkom je, že NATO je v súčasnosti plne dominovaná USA a jej názov je priam synonymický s touto krajinou. Tu nastáva problém, že účelom paktu NATO bola aj obrana záujmov členských krajín. Keďže sa však NATO synonymizovalo s USA, už ide výlučne o záujmy USA. A svojou výdavkovou hegemóniou môže teraz USA de facto diktovať podmienky európskym členom, ktorí neplnia svoj podiel záväzkov. Dalo by sa to nazvať okupáciou.
Aj keď nemožno súhlasiť s počínaním našich elít, vzhľadom k poskytnutiu priestorov na slovenskom území, či prijímania finančnej pomoci na modernizáciu letísk a OSSR ako takých; vôbec nás to neudivuje.
Žiaľ, členstvo v NATO pre Slovenskú republiku podľa nás nemá žiaden riadny prínos a je otázne, či máme v takomto zväzku zotrvávať.
Náš postoj
Slovenskí nacionalisti sa musia spamätať. Namiesto vzhliadania k Ruskému medveďovi, ako ideálu si musia uvedomiť, že aj medveď je dravec, rovnako ako orol.
Slovensko historicky nikdy nepatrilo na žiadnu stranu. Ani západ ani východ. Vždy sme stáli na periférii záujmov veľmocí dejín. A to bolo našou veľkou výhodou. Kto nie je zaujímavý, ten má pokoj pokiaľ sa nesnaží nárokovať si viac ako mu skutočne patrí.
Toho sa držali naši predkovia a preto sme tu. Preto sa nepodarilo nás za tisíc rokov maďarizovať, nepodarilo sa zlúčiť nás s národom Českým do jedného celku, nepodarilo sa nás roztrhať medzi Poľsko a Maďarsko, nezložila nás nemecká okupácia a ani režim komunistov.
Sme tu a máme vlastnú krajinu, ako káže právo sebaurčenia národov. Naši predkovia tvrdo bojovali a mreli, aby Slovenská zem bola slobodná a Slováci pánmi sami sebe. Toto dedičstvo chcú slovenskí nacionalisti zahodiť a pridružiť sa k Ruskej federácii, krajine ktorú vedie bývalý aktívny agent KGB. A demokrati nás zas predhadzujú pod pazúre globalistov. Mor, alebo cholera.
My chceme zdravú a slobodnú krajinu. Krajinu, ktorá slobodne rozhoduje, akých štruktúr bude súčasťou a krajinu, ktorú žiadne štruktúry nadnárodného charakteru nebudú obmedzovať.
NATO musíme ako krajina prehodnotiť. Musíme prehodnotiť zmysluplnosť nášho členstva. Taktiež musíme prehodnotiť mnohé iné medzinárodné dohody, ktorých sme súčasťou. Dovtedy však musíme plniť svoje záväzky tak, ako kážu tieto zmluvy. Nie viac a nie menej.
Haniť svoje vojsko je čin, ktorý nemá ďaleko k vlastizrade. V tomto, by si mali nacionalisti skutočne vziať príklad z Ruskej federácie, aj z USA. Toto vojsko je nutné prebudovať, a vystavať takmer od základov. Na to však budú nutné aj nemalé finančné zdroje. A tých by nám nemalo byť ľúto, ak skutočne chceme ostať slobodnou krajinou. Byť na periférii neznamená, že skôr či neskôr o nás nezakopnú veľmoci. A na túto situáciu sa musí krajina pripraviť.
Slovenskí nacionalisti vravia, že sa musíme dať na stranu Ruskej federácie. Demokrati vravia, že musíme držať s USA. My vravíme: Najprv upracme Slovensko, až potom môžeme škúliť na svet.
Komentovať