Slovenská spoločnosť má mnohé problémy v nej sú duchovným dedičstvom z čias nadvlády komunistickej strany. Rovnako aj problém, ktorému venujeme nasledujúce riadky.
Nájsť si prácu, bez správneho vzdelania sizyfovská robota
Mnohí poznajú situáciu, kedy boli nútení hľadať si novú prácu. A zrazu zisťujú, že aj keď práce, ktorú vedia robiť, je nadostač, nemajú ani náznak šance sa k nej dostať. A to všetko len pre chýbajúce formálne vzdelanie na výkon tejto práce. Mnohokrát dnes už aj od upratovačiek sa žiada pomaly vysoká škola II. Stupňa, ak nám dovolíte toto preháňanie.
A zmýšľanie, ktoré stojí za neprijatím človeka pre chýbajúce vzdelanie, stojí aj za podozrením a nevôľou, s ktorou sa mnohí dívajú na novo zvolených predstaviteľov nášho štátu a to na všetkých úrovniach.
Nemáš na to školu, mladý…
Kto nemá na danú prácu formálne vzdelanie, ten má mizivé šance sa ku mnohokrát vytúženej práci dostať. A tak potenciál a perspektívni mladí ľudia, tvrdnú v bezvýchodiskových pracovných zaradeniach a naopak ľudia, ktorí majú papier; ale chýba im záujem, zápal a mnohokrát aj kvalita; zaberajú pracovné miesta a škodia.
Nech nás čitateľ nepochopí nesprávne, sú určité pracovné zaradenia a obory, v ktorých potrebné formálne vzdelanie je predpokladom vôbec pre schopnosť túto prácu adekvátne vykonávať, tie však tvoria na Slovensku a aj vo svete len veľmi malú čiastku pracovných činností.
Je však šialenstvo, keď od človeka vyžaduje zamestnávateľ odborné vzdelanie na prácu, na ktorú objektívne nie je nutné. Človeku s vhodným formálnym vzdelaním, ktorý strávil roky v laviciach škôl, aby ho získal, sa zas vytýka chýbajúca praktická skúsenosť.
Ponúkané, (ne)riešenie
Mnohí vidia len jediné riešenie tohto problému a to orientáciou školstva a náplne vyučovania výlučne na potreby trhu práce a teda na potreby zamestnávateľov. Tým sa však úplne stráca prapôvodný a jediný vhodný zmysel všeobecného vzdelania. Aký to je zmysel, sa dozviete Via Tertia – Národný syndikát.
A takéto riešenie vyzerá viac ako ohnutie chrbta pred korporáciami. Nie ako reálna snaha riešiť problém.
Ako sme však už uviedli, nielen pracovný život a bežná spoločnosť, trpia týmto skresleným vnímaním dôležitosti a zmyslu formálneho vzdelania. Trpí ním spoločnosť aj vo vzťahu k politickej elite krajiny. Keď aj sa v mnohom toto skreslenie posúva preč od formálneho vzdelania k “životnej skúsenosti”.
Týka sa to aj pracovníkov ľudu
Na predstaviteľov politickej elity sa spoločnosť díva rovnako skreslene, ako na budúcich zamestnancov firmy. Pozerá sa na to, aké má dosiahnuté vzdelanie, z akých podmienok pochádza, ba dokonca v akom je človek veku.
Toto správanie však prirodzene vytvára bariéru pre reálne zmeny. Spravidla človek s rastúcim vekom je menej ochotný konať zmeny. Inými slovami, kým pomyselné kritériá voliteľnosti dosiahne idealistický mladý človek, buď ho zničí spoločenská antipatia pre chýbajúce vzdelanie, alebo dosiahne vek, v ktorom sa ľahšie pripodobní k tým, ktorí už roky vyžierajú válov verejných financií.
A tak sa naša krajina nikdy nepohne vpred ku zmenám k lepšiemu. Pretože nie sú posudzované nápady, myšlienky a ich kvalita, ale osoby ktoré ich predkladajú. To je samozrejmou bariérou pre vstup do verejného života.
A potom tá istá spoločnosť, ktorá “vytriedila”, mladosť, idealizmus, zmenu a zvolila stagnáciu a zdanlivé bezpečie, stagnuje a prešľapuje na mieste.
Na záver
Kým sa slovenská spoločnosť nenaučí hodnotiť myšlienky, nápady, záujem a schopnosť na prvom mieste a až potom sa pozerať na papierové vzdelanie; dovtedy môžeme rovno zabudnúť na akékoľvek zmeny k lepšiemu.
Pretože tí istí, ktorým teraz nadávame a ktorých neznášame, týchto ľudí len s inými menami volíme znovu a znovu. A sú to stále rovnaké tváre. Medzi 30-50 rokmi, stredného vzrastu, so solídnym vzdelaním, podnikatelia, právnici, lekári.
Kedy naposledy si Slovensko zvolilo robotníka, predavača, alebo študenta? Kedy naposledy boli hodnotené myšlienky a nie ľudia stojaci za nimi?
Toto, je však opäť len čiastkový problém, symptóm väčšieho problému. A ten spočíva podľa nás v samotnej štruktúre nášho štátu. Ako to celé zmeniť, sme už načrtli Via Tertia – Národný syndikát. A chystáme aj ďalšie.
Komentovať
Buďte prvý komentujúci!