Rasa je téma, ktorej sa každý rád vyhýba a nik o nej rád nerozpráva. Pritom je rasa každodennou vecou, s ktorou sa potýkame vo všetkých aspektoch svojich životov. Nech už rovnostári tvrdia koľko chcú, že sme všetci rovnakí, pretože sme všetci ľudia, na faktoch to nezmení nič.
Rasa ako prírodný fakt
Človek nemá problém rozoznávať rasu u najrôznejších zvierat. Každý vie, že jazvečík a pitbull nie sú to isté, aj keď sú oboje psy. Okrem ich fyzickej stavby ako najevidentnejšieho rozdielu sa líšia aj v temperamente ako aj v duševných schopnostiach. To nik nespochybňuje.
A zdôvodnenie je pomerne jednoduché a jednoznačné. Tieto psy aj keď pochádzajú z toho istého predka, sa šľachtením a postupnou selekciou odlíšili od neho aj od seba vzájomne do takej miery, že ich možno považovať za samostatné druhy. A to aj napriek tomu, že ich možno opäť skrížiť.
Genetika v spojení s prostredím sú hlavným dôvodom zmien a rozdielov medzi jednotlivcami ale aj celými rasami. Nemýľme si gény ako fixný kód, ktorý neumožňuje odchýlky. Biológia nie je počítač. Gény dávajú jednotlivcovi potenciál k určitým kombináciám ich aktivácie a deaktivácie. A každá táto kombinácia vyprodukuje iný výsledok. Niektoré sú životaschopné, niektoré nie. Spravidla však sú aktivované vždy tie komponenty genetického kódu, ktoré robia jedinca čo najlepšie uspôsobeného na určité prostredie.
V dôsledku prirodzenej selekcie sa však môžu určité kombinácie génov deaktivovať permanentne, respektíve sa z genetického kódu vytratiť úplne. Vôbec teda nie je otázne, či gény neurčujú aký jedinec vznikne. Určujú drvivú mieru jeho potenciálu. A o pretvorenie potenciálu v realitu sa pričiňuje prostredie. Rasa je výsledkom tohto procesu.
Ako rasu označujeme také sady aktívnych génov, ktoré sa v určitých prostrediach v priebehu tisícročí evolúcie presadili v rámci niektorého živočíšneho druhu.
Všetko to platí aj pre človeka, pretože človek je rovnako ako pes, či mačka, súčasťou prírody a podriadený jej pravidlám. Preto nemožno ignorovať dôležitosť rasy a jej čistoty, pre prežitie druhu.
Rasa ako prírodný fakt je nekompromisnou a je prejavom rýdzeho bláznovstva, keď jej dôležitosť niekto chce ignorovať, alebo ju podceňuje.
Miešanie je smrťou človeka ako druhu, nielen niektorej jeho rasy
Keď tieto rasy zmiešame, naprotiveň očakávaniam zlepšenia vlastností jednotlivca, tomuto jednotlivcovi väčšinou naopak uškodíme. A je nezodpovedné žiadať miešanie a vznik jedincov, ktorí nie sú poriadne uspôsobení na život v niektorom z makroprostredí sveta. Títo ľudia sú odsúdení na závislosť na civilizácii. A keď civilizácia padne, oni budú prvými obeťami. Zmiznutie pestrosti ľudských rás, ako ho propagujú globalisti, je nežiadúce pre prežitie ľudstva ako takého.
Európsky beloch je v súhrne svojich schopností, fyzických ako aj duchovných, najlepšie uspôsobený pre život v drsných podmienkach chladnej a premenlivej Európy a jej nevyspytateľného počasia. Aziat je zas rovnako uspôsobený na svoje špecifické prostredie a Afričan zas na svoje.
Následkom miešania nie je zlepšenie vlastností ale ich degenerácia, pretože gény nie sú všetky rovnaké a niektoré sa stanú dominantnými nad ostatnými. Čím vznikajú problémy. Je známe, že medzirasoví miešanci sú náchylnejší na chronické ochorenia a alergie než ľudia s dedičstvom len jednej rasy. Od toho odhliadnuc sú taktiež znevýhodnení oproti zvyšku spoločnosti, nakoľko ani jedna strana ich má problém akceptovať ako svojich, čím sa stávajú spoločenskými vyhnancami. Čo to znamená pre spoločenské zviera akým je človek, je očividné: duševné ochorenia, depresie.
Rasa ako filozofia
Rasa je však omnoho viac, než len suchá veda a prírodné zákony. Rasa označuje v našom porozumení; písaná s kapitalizovaným „R“, čiže „Rasa“; len jednu jedinú z rás. A to bielu, európsku rasu.
Rasa je tak súhrnom fyzických a duševných schopností jednotlivca, v súlade s hodnotovým rebríčkom kultúry, ktorú táto Rasa vytvorila. Vzniká tak potreba nielen výzoru a schopností, ale aj správania sa. Koncept nadčloveka je prejavom tohto pochopenia rasy ako filozofického konceptu hodnotového rebríčka, na konci ktorého stojí ako ideál a cieľ.
Toto filozofické poňatie Rasy je popísané bližšie v našom pamflete Via Tertia – Nadčlovek. Preto to tu nebudeme bližšie rozvádzať.
Na záver
Áno Hlas Krkavca sa hrdo hlási k myšlienke rás ako nezlučiteľných o sebe jedinečných druhov ľudí. Sme súčasťou pestrosti prírody a považujeme za zločin voči samotnej prírode a jej zákonu prirodzenej selekcie, keď niektoré zoskupenia propagujú miešanie rás ako najlepšiu cestu do budúcnosti. Pretože jediné kam ich cesta vedie, je záhuba všetkých. Aj nás aj ostatných rás.
Sme rasisti a sme na to hrdí.
Komentovať
Buďte prvý komentujúci!